Pomaly ďalej zájdeš alebo zápisky zo Slou Days v Prahe II.

Osobný dom a rodová záhrada

Musím sa priznať, že tieto témy boli pre mňa doposiaľ neobjavené. Bola to hlavne zvedavosť, ktorá ma priviedla na túto prednášku Petra Hájeka. Najviac ma chytila myšlienka lepšieho spojenia človeka a prírody a jej premietnutie aj do praxe bývania – čiže vytvárania viac priestoru pre terasy – pomedzie medzi domami a záhradami a vyniesť svoje spálne, pracovne, obývačky a kuchyne von. Urobiť to však v súlade s dráhou slnka a tak severné časti využiť skôr na oddych a prácu či východné pre spálne. Osobný dom je flexibilnejším variantom rodinné domu, ktorý môže svojou veľkosťou zaťažiť začínajúce rodiny pri jeho stavbe a neskôr byť aj záťažou pri jeho údržbe a využití, keď sa členovia rodiny rozhodnú opustiť svoje hniezdo. Menšie domy sú menej nákladné, ale aj ľahšie menia svoju funkciu. Na druhej strane rodová záhrada (priestor, ktorý obkolesuje osobný dom alebo viaceré domy) vytvára možnosť spolužitia pre širšiu rodinu, priateľov, spolupracovníkov, členov širšej komunity i možných budúcich členov rodiny a zároveň rešpektuje potreby každého člena adresnejšie cez vlastné „domové“ útočisko. 

 

CSR a zodpovedná firemná kultúra

Zodpovedný koncept podnikania je čoraz populárnejší a podľa slov prednášajúcej Sandry Feltham nie iba doménou veľkých nadnárodných korporácií (tzv. CSR programy). Dovoliť si ho môžu aj malé a stredné firmy, ide o filozofiu ako nastaviť procesy vo firme tak, aby čo najviac rešpektovali životné prostredie a vytvárali optimálne a zdravé pracovné podmienky pre zamestnancov a udržiavali korektné partnerské vzťahy s ostatnými partnermi. Ich ekonomický, spoločenský a enviromentálny dopad podnikania by mal byť pozitívny. Ďalším krokom v tejto oblasti, ktorý zachádza ešte ďalej je sociálne podnikanie, ktoré sa okrem zodpovedného prístupu v podnikaní snaží svojím podnikateľským plánom priamo riešiť sociálny problém. Sociálny rozmer nie je iba vedľajším produktom, ale priamo jeho hlavným zámerom. Partnermi v tomto podnikaní sa stávajú obce, členovia komunity, firmy, komunitné centrá či občianske združenia. Najčastejším sociálnym problémom, ktoré riešia je zamestnanie skupín obyvateľov, ktorí získavajú prácu ťažšie kvôli svojmu znevýhodneniu (napr.: zdravotné, systémové, statusové …). Svoje uplatnenie a formu lepšej integrácie nachádzajú napr. v obecných podnikoch na pestovanie a spracovanie poľnohospodárskej výroby, zabezpečenie stavbárskych prác a dopravy, v poskytovaní upratovacích, stravovacích, kopírovacích služieb či práčovniach alebo kultúrno-komunitných centrách a gastroprevádzkach. To je len zopár príkladov odvetví, v ktorých sa podarilo rozbehnúť sociálne podnikanie v rámci Slovenska.  Dôležité je zdôrazniť, že aj napriek svojmu silnému a prvoradému sociálnemu zámeru, ide stále o podnikanie a nie o charitu alebo grantovú alebo inak chránenú činnosť. Poskytovaná služba alebo tovar musí byť konkurencieschopný, kvalitný, aby vedel osloviť dostatočný počet zákazníkov a zarobiť na „svoje prežitie“ a prípadný ďalší rast. Je to veľmi zaujímavý koncept aj pre komunity, ako riešiť svoje sociálne výzvy udržateľne, nielen prostredníctvom grantov, teda závisle od donora.

Zamýšľala som sa nad tým kam tieto „pomalé“ podujatia zaradiť, čo chcú povedať a odovzdať svojím návštevníkom. Pre mňa je to hlavne správa, že i menšie komunity, i jednotlivci môžu začať v malom meniť veci tak, ako by si ich predstavovali. Nemali by sme očakávať,  že keď raz zmrvíme všetky veci, dostaneme náhradnú planétu, kolegov, priateľov, rodinu. Hrubé čiary môžu byť efektné, ale nemali by sme sa ne príliš spoliehať ako na všeliek.

Veronika Blabla Hubková: Příběh skříně (o tom, jak funguje módni průmysl). 2018.

Petr Hájek: Osobní dům a rodová zahrada: http://atelierhajek.blogspot.com/2016/10/osobni-dum-rodova-zahrada.html 

Text: Katarína Bajziková

Foto: archív Slou Days